rod Jovibarba
Taxonómia rodu Jovibarba Opiz.
1. Jovibarba globifera (L.) J. Parn. (1990)
Bas.: S. globiferum L. (1753)
Syn.: Diopogon Jord. et Fourr.
Jedná sa o kolektívny druh s viacerými poddruhmi. Rastie na výslnných,
suchých skalnatých až piesočnatých, najmä vápenatých stanovištiach, na lesných
stráňach, skalnatých bralách, sutinách od nížin do horského stupňa. Trváca rastlina
(chamaefyt), v kvete vysoká len 10-20 cm, dužnatá s početnými, tenkými výhonkami.
Prízemné listy vytvárajú guľovité husto nahlúčené ružice v priemere 2-4 cm. Listy sú
široko obrátene vajcovité až obrátene vajcovito podlhovasté, horné žľaznato páperisté.
Súkvetie je koncové, zložené z niekoľkých závitkov, v priemere 5-7 cm veľké. Kvety sú
takmer sediace, obojpohlavné, pravidelné. Kalich je husto žľaznato páperistý, koruna je
zelenožltá, žľaznato páperistá, na okrajoch a vonkajšej strane brvitá. Plodom je
mechúrik. Kvitne od júna do septembra (Randuška, Šomšák, Háberová & 1983; Dostál,
1989; Hadrava & Miklanek 2007).
a) Jovibarba globifera subsp. allionii (Jord. et Fourr.) J. Parn. (1990)
Syn.: Jovibarba allionii (Jordan ans Fourr.) D. A. Webb (1963)
(Hadrava & Miklanek 2007)
b) Jovibarba globifera subsp. arenaria (W. D. J. Koch) J. Parn. (1990)
Syn.: Jovibarba arenaria (Koch) Opiz (1852)
(Hadrava & Miklanek 2007)
c) Jovibarba globifera subsp. arenaria var. pseudohirta (Leute) Hadrava et
Miklanek comb. nov.
(Hadrava & Miklanek 2007)
d) Jovibarba globifera subsp. globifera
Bas.: Sempervivum globiferum L.
Syn.: Jovibarba sobolifera (Sims) Opiz
Areál rozšírenia: Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Ukrajina, Česko, Rusko
Ružice sú skoro gulovité, pootvorené až uzatvorené s priemerom
2-5 cm. Početné dcérske ružice sa tvoria na krátkych, tenkých stolonoch
a lahko sa oddelujú a odkotúľajú od materskej rastliny. Listy ružic sú obráteno
vajcovito kopijovité až podlhovasto obráteno vajcovité, krátko zašpičatené,
v hornej polovici až tretine najširšie, tupo končisté, špičky dovnútra zahnuté.
Listy sú sviežo zelené, lesklé, niekedy červenkasté, na ploche holé. Kvetná
stonka je 10-25 cm vysoká. Kvety sú rúrkovité, zvončekovitého tvaru, bledo
žltozelenej farby, priemeru 1 cm. Kvitne zriedkavo. Kvitnutie VII-IX. Počet
chromozómov 2n = 38 (Hadrava & Miklánek, 2007).
e) Jovibarba globifera subsp. hirta var. glabrescens (Sabr.) Hadrava et
Miklanek comb. nov.
Areál rozšírenia: Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Česko
(napr. Pavlovské vrchy)
Ružice sú často guľovité, polouzatvorené až uzatvorené s priemerom
3-5 cm. Listy ružíc sú v dolnej polovici alebo v polovici najširšie, kopijovité až
vajcovito kopijovité, tupo končisté. Ružicové listy sú bledozelené až zelené,
sivasté, často sfarbené do červena, alebo niekedy s červenou špičkou, naploche
lysé s riedkymi okrajovými brvami. Kvetná stonka je 20-30 cm vysoká. Kvety
sú rúrkovité, zvončekovitého tvaru, bledožltozelenej farby s priemerom 1 cm.
Kvitne VII-IX. Počet chromozómov 2n = 38 (Hadrava & Miklánek, 2007).
f) Jovibarba globifera subsp. hirta var. glabrescens f. hillebrandtii (Schott)
Hadrava et Miklanek comb. nov.
(Hadrava & Miklanek 2007)
g) Jovibarba globifera subsp. hirta var. glabrescens f. neilreichii (Schott,
Nyman et Kotschy) Hadrava et Miklanek comb. nov.
(Hadrava & Miklanek 2007)
h) Jovibarba globifera subsp. hirta var. hirta
Syn.: Jovibarba hirta (L.) Opiz
Areál rozšírenia: Madarsko, Rakúsko, Rumunsko, Ukrajina, Slovensko
Ružice sú otvorené až polouzatvorené s priemerom 3-5 cm. Listy sú
v dolnej polovici najširšie, kopijovité až vajcovito kopijovité, končisté. Listy
v ružiciach sú tmavozelené až sivozelené, sivé, často sfarbené do červena,
niekedy s červenou špičkou, na ploche brvité až srstnaté. Brvy na oktaji sú
husté, dlhé, čím sú ružice charakteristické. Kvetná stonka je 20-30 cm vysoká.
Kvety sú rúrkovité, zvončekovitého tvaru, bledo žltozelenej farby o priemere
1 cm. Kvitne VII-IX. Počet chromozómov 2n = 38 (Hadrava a Miklánek,
2007).
i) Jovibarba globifera subsp. hirta var. preissiana (Domin) Hadrava et
Miklanek comb. nov.
Syn.: S. hirtum subsp. preissianum (Domin) Dostál, J. preissiana
(Domin) Omelczuk et Chopik
Ružice sú otvorené s priemerom 3-5 cm. Listy ružice sú v dolnej
polovici najširšie, kopijovité, nápadne špičaté, čím sú ružice charakteristické.
Listy ružíc sú bledozelené až zelené, často sfarbené do červena, niekedy
s červenou špičkou, na ploche lysé a okrajové brvy sú riedke až absentujúce.
Kvetná stonka je 10-20 cm vysoká. Kvety sú rúrkovité, zvončekovitého tvaru,
bledo žltozelenej farby o priemere 1 cm. Kvitne VII-IX. Počet chromozómov
2n = 38 (Hadrava a Miklánek, 2007, Marhold et al., 2007).
Areál rozšírenia: Poľsko, Ukrajina, Madarsko, Rakúsko, Rumunsko,
Slovensko (napr. Sivý kameň)
j) Jovibarba globifera (L.) J. Parnell subsp. lagariniana Gallo
Gallo (2008) popísal v údolí Lagarina nový poddruh J. globifera ako
endemit Talianska.
2. Jovibarba heuffelii (Schott) A. Love et D. Love (1961)
Areál: juhovýchodná Európa.
Medzi jednotlivými rastlinami druhu sú rozdiely v odení listov (obr. 9).
Vyskytujú sa rastliny s listami ružíc viac menej na plochách žľaznato páperistými
(subsp. heuffelii) alebo lysými (subsp. glabra). Konop (1987), týmto rastlinám
priraďuje iba hodnotu variety. 't Hart, Bleij & Zonneveld (2003) nerozlišuje
subspecie. Populácie v prírode, na jednotliných lokalitách vykazujú veľkú variabilitu.
Barca a Niculae (2008) pozorovali tvar semien rumunských populácii J. heuffelii
a uvádzajú, že na semenách rozlišovali vnútrodruhovú variabilitu Jovibarba
heuffelii. Pri hodotení druhu a vnútrodruhovom rozdelení, by sa mal preto zhodnotiť
aj tvar semien. Počet chromozómov je 2n = 34 (Bojňanský & Fargašová, 2007).
Ružice sú sploštené, otvorené, majú 30-40 listov v ružici. Priemer ružice je
50-70 (30-120) mm. Výbežky chýbajú. Rastlina sa množí vegetatívne, delením ružíc.
Ružice sa delia na 2 a viac takmer rovnako veľké ružice na značne hrubom koreni.
Listy ružice sú podlhovasto obráteno vajcovité, krátko zašpicatené, od bázi sa
zužujú k špičke, vo veľkosti sú značne premenlivé. Listy ružíc sú 40 (20-60) mm
dlhé, 12 (10-15) mm široké, na vrchnej strane ploché, na spodnej strane sú vypuklé,
na oboch stranách žľaznato páperisté až lysé. Okraje listov sú husto brvité s tuhými
zahnutými bielymi chlpmi. Listy ružíc sú veľmi premenlivo sfarbené. Sú väčšinou
sivo olivovozelené alebo hnedozelené, u špičky často hnedopurpurové až červené.
Kvetná stonka 100-200 mm vysoká, lysá alebo jemne žľaznato páperistá. Listy
kvetnej stonky sú kopijovité, zašpicatené, pri báze široko objímavé, 10-30 mm dlhé,
u špičky červené. Kvety sú svetložlté alebo žltobiele. Tyčinky 7-8 mm dlhé, nitky pri
báze chlpaté, svetložlté a peľnice sú sýto žlté. Piestiky cca 7 mm dlhé, semenníky
5 mm dlhé, tenké, chlpaté a zelené. Čnelky 2 mm dlhé, relatívne silné (Konop, 1987;
Haberer, 2005).
Vytvára kompaktné zhluky rúžic s repovito zhrubnutým koreňom. Listy sú
mäsité, oválne, zašpičalené, šedozelené. Kvety sú trubkovité, nahlúčené a žltobiele.
Neznáša zamokrenie (Haberer, 2005). Kultivary: Bronze Ingot, Cameo, Beacon Hill,
a) Jovibarba heuffelii subsp. glabra (Beck et Szyszyl.) Holub (1967)
Syn.: Diopogon heuffelii subsp. glabra
Listy ružice s výraznou špičkou listu, na plochách celkom lysé.
b) Jovibarba heuffelii subsp. heuffelii
Syn.: Diopogon heuffelii subsp. heuffelii
